Filmografia

Výroba cigár má svoju pravú a ľavú stranu podľa smeru, ktorým sa šúľajú rozrezané tabakové listy. Po II. svetovej vojne sa rozsekaný svet tiež polarizoval napravo a naľavo. A v ospalom údolí na Spiši začala dymiť nenávisť. V rytme tabačiarskych nápevov sa film snaží vytiahnuť z dymu príbehy o násilných odsunoch ľudí, ktorí sa znenazdania ocitli na nesprávnej strane dejín.

Copyright RTVS, SFÚ, Peter Kerekes s.r.o. 2017

Náš príbeh začína v Bratislave, v jeden pochmúrny januárový deň na pohrebe otca známeho slovenského rodáka, fotografa Yuriho Dojča, Ľudovíta. Tam stretáva pani Vajnorskú, odhodlanú ženu, ktorá zasvätila svoj život pomoci a navštevovaniu tých, ktorí prežili hrôzy Druhej svetovej vojny. Tým, ktorí žijú sami a na staré kolená už nevládzu ani vstať z postele, nosieva pri každodenných návštevách správy a novinky zo sveta. Stretnutie s touto ženou Yuriho natoľko inšpiruje, že sa rozhodne týchto ľudí vypočuť, odfotiť a dať tak tvár mimoriadne silným príbehom. Navštívi tiež miesta, ktoré sú dnes neobývané a zachytáva ich atmosféru, rovnako ako veci, ktoré kedysi mali svojich židovských majiteľov, no kvôli holokaustu ich stratili. Yuriho cesta sa uzatvára pri nájdení opustenej zbierky kníh. Jednou z nich je totiž modlitebná knižka, ktorá patrila Jakubovi Deutschovi, starému otcovi Yuriho. Pán Deutsch prišiel o život v Osvienčime, a tak sa táto modlitebná knižka stáva jedinou pamiatkou na neho. Krásne, dôležitá, no najmä emocionálna cesta stojí za každou fotografiou Yuriho Dojča. Komentár samotného fotografa filmu dodáva neopakovateľnú atmosféru a autenticitu.

Animovaný seriál, ktorého hlavnou myšlienkou je konfrontácia dvoch svetov: vidiaceho a nevidiaceho dievčatka, ale tiež sveta prísnych pravidiel a bezhraničnej fantázie. Dve kamarátky, Mimi a Líza na spoločných výpravách do fantázie zisťujú, že náš svet sa dá vidieť rôznymi spôsobmi. V druhom pláne tu zaznieva aj motív potreby tolerancie a inakosti. Téma príbehov, náročné výtvarné spracovanie a invenčná réžia Kataríny Kerekesovej vytvárajú pre detského diváka mimoriadny emocionálny zážitok.

Cyklus „Prvá“ predstavuje ženy, ktoré chceli byť vnútorne slobodné, chceli sa realizovať, niektoré chceli meniť svet alebo si len plnili svoje sny.

Beatrix Pospíšilová-Čelková. Príbeh tejto „prvej špiónky“ má v kontexte celého cyklu „Prvá“ svoje osobité miesto. Nie je to žena, ktorá by bojovala o svoje povolanie, ktorá za sebou nechala významné dielo. Jej život je však silným svedectvom o občianskom protifašistickom odboji počas druhej svetovej vojny. Tajnú misiu špiónky mohla dobre plniť možno práve preto, že bola žena. Jej ženské zbrane, šarm, jazykové znalosti, sebaovládanie, nevinne pôsobiaca tvár boli v jej prípade využité vo vojne na tichý podvratný boj s nepriateľom. Časť o Trixi je oživením historickej pamäte o nekomunistickom protifašistickom odboji. Jej príbehom sa zároveň dotýkame stále veľmi nespracovanej témy postavenia našich žien a ich angažovanosti v druhej svetovej vojne.

Cyklus „Prvá“ predstavuje ženy, ktoré chceli byť vnútorne slobodné , chceli sa realizovať, niektoré chceli meniť svet alebo si len plnili svoje sny. Tou prvou, ktorá v slovenskej spoločnosti otvorene pomenovala pokorujúcu situáciu žien na prelome 19. a 20. storočia a podnikala kroky vedúce k ich emancipácii bola Hana Gregorová. Jedna z našich prvých feministiek. Tou prvou, ktorá v slovenskej spoločnosti otvorene pomenovala pokorujúcu situáciu žien na prelome 19. a 20. storočia a podnikala kroky vedúce k ich emancipácii – bola Hana Gregorová. Jedna z našich prvých feministiek. Vymanila sa zo zväzujúcich pomerov malomestskej spoločnosti súdobého Martina a našla spoločnosť medzi umelcami a intelektuálmi nielen v prvej Československej republike ale aj v mnohých európskych krajinách. Svojimi početnými aktivitami vo verejnom živote obhajovala svoje ideály, medzi ktoré okrem nastolenia rovnosti žien patrili ochrana demokracie a zmiernenie sociálnych rozdielov.

V kameňolome pracuje desať mužov. Sú podobní kameňom, ktoré každodenne presúvajú v mechanickom rytme práce. Jedného večera sa tento rytmus naruší. Do kameňolomu príde žena predáka. Vnesie do tohto priestoru cit a ľudskosť. Čoskoro pochopí, že to nie je miesto pre jej život...

Dokumentárny film o vojenských kuchároch, o tom, ako každodenné potreby tisícok ozbrojených žalúdkov ovplyvňovali víťazstvá a prehry štátnikov. O poľnej kuchyni ako modeli sveta, kde sa príprava jedla stáva taktikou boja. Boja o veľké ideály, ktoré stoja na pevných nohách kuchynského stola. Film Ako sa varia dejiny je postavený na dvanástich receptoch vojenských kuchárov od druhej svetovej vojny až po vojnu v Čečensku, od Francúzska cez Balkán až po Rusko.

V Leskovici (Srbsko) se vyrábí nejlepší pljeskavice na světě /placka z mletého masa/ a každoročně se tam uspořádává „Festival Pljeskavice“. Pan Stankovič - přezdívaný „Sapoňa /Tlapa/ vyrobil během jednoho ročníku největší pljeskavici na světě. Když vypukla válka v Kosovu, dobrovolně se přihlásil do armády. Tam také zahynul. Existuje několik verzí příběhů o jeho smrti. Podle jedné ho zasáhla americká střela navázaná teplem. Protože Srbové se kvůli těmto střelám nepohybovali v tancích, ani nestříleli, nejteplejším místem byla polní kuchyně… Druhá varianta je, že se odmítl schovat v lese, protože chtěl nakrmit své spolubojovníky, i přesto, že se blížili americké vrtulníky, které ho nakonec zasáhli. Jeho syn se vyučil na kuchaře a rok po otcově smrti se rozhodl překonat jeho rekord. Napekl ještě větší pljeskavici než jeho otec Šapoňa …

Akčná sociálna komédia, v ktorej nevinná krádež odštartuje naháňačku. Pivo grátis!
Bakalársky film Petra Važana na tému prenasledovanie, ktorý vyhral cenu divákov SME na festivale krátkych filmov Azyl (2008). Film bol uvedený na IFF Bratislava a na viacerých festivaloch krátkych (študentských filmov).
Scenár, réžia, kamera: Peter Važan
Asistent kamery: Rodolfo Medina, Paľo Hospodár
Hrajú: Vlado Zboroň, Milan Chalmovský
Strih: Rado Dúbravský
Zvuk: Peter Kudlička
Hudba: 1. dunajská improvizačná (Marek Piaček)
Produkcia: Filip Zbojek (…sral na to)
Poďakovanie: A. Biskupičová, A. Bodingerová, a i.

Príbeh filmu Štyri sa odohráva počas jedného jamého dňa v roku 1937. Popoludnie dýcha nostalgiou, primorský vzduch sa mieša s parou lokomotív a škriekaním čajok, obyvatelia ostrova sa prechádzajú po nábreží a očakávajú koncert populárnej speváčky. V tomto časopriestore sa prelínajú príbehy pilotky Hany, poštárky Evy, predavačky Lilith a speváčky Ariel. Všetky štyri sa stávajú súčasťou tragédie. Štyrikrát, zakaždým z pohľadu jednej zo žien, sledujeme priebeh nešťastia a zisťujeme, že hrdinky spája niečo ovela mocnejšie, než len obyčajná náhoda.

Symbol epochy, události, země nebo národa. Jak tento fenomén reflektují na Slovensku? Film Pomník, který nebyl je součástí prestižního evropského projektu, který začal vznikat po připojení nových zemí (vrátane Slovenska) k Evropské unii. Tento film reprezentuje Slovenskou republiku a vypráví o maketě pomníku partyzánů, kterou kdysi zapomněli filmaři rozebrat, a tak se postupem času stala trvalou připomínkou hrdinných bojovníků.

V dávnych dobách renezancie žil majster mnohých umení Leonardo. Jeho meno je dnes legendou, no počas života bol len človekom z mäsa a kostí, mal svoje zvyky, inšpirácie a múzy. Spektakulárne ladený film podáva verziu o vzniku najznámejších Leonardových diel.

Na území nikoho, v krajine bez pamäte. Dobrovoľný pomocníci pohraničnej stráže úspešne pomáhali vystopovať narušiteľov hraníc a niekedy pomáhali udržiavať systém viac, ako armáda. Pomocníci verbovali medz seba aj deti. Bábka „Drobček“, vysvetľoval deťom existenciu ostnatých drôtov takto: „Nájdu sa ľudia ? neprajníci, ktorí sa netešia z toho, že my si tu pekne pokojne pracujeme. Dráždi ich to a rozmýšľajú, ako by nám túto prácu prekazili. Nuž a pred takýmito treba našu krásnu zem, našu kvitnúcu záhradku obrániť.“
S uštipačným humorom sa Pomocníci snažia dopátrať historickej pravdy, ktorá je stále prítomná, ale nerozpráva sa o nej. Po zmene politického systému prechodná situácia zapríčinená pohybom nových imigrantov na hraniciach nám dáva dôvod na nové predsudky a problémy.

66 sezón na plavárni, kam sa chodili kúpať dejiny. Štylizovaný dokumentárny film režiséra Petra Kerekesa v kondenzovanej forme vypovedá o 66-tich sezónach Starej plavárne v Košiciach. Celý príbeh dejín tohto miesta ľudských stretnutí rámcujú obrazové spomienky režiséra na svojho starého otca. S jemným nádychom nostalgie sa Kerekes pokúša zrekonštruovať obraz o jeho námorníckych snoch, a túto líniu podporuje a obohacuje aj rozprávanie režisérovej starej mamy. Naratívny tok filmu však nie je koncentrovaný len na túto tematickú vrstvu, rozrastá sa do rôznorodých rozprávačských potuliek, ktoré sú súčasťou spomienok viacerých postáv, ich životných osudov – príbehov. Prostredníctvom nich snímka prezentuje aj drobné črty z obdobia komunizmu, neopomenie holokaust či iné udalosti 2. svetovej vojny. Napriek tomu, že sú do mozaiky filmu vsadené aj úlomky z tragických udalostí histórie, pôsobí snímka uvoľnene a vtipne, slovami režiséra – hravo.

Bouřlivák, filozof, básník a jeho cesta napříč uměleckými a filozofickými směry i následná proměna v prozaika. Proč procházel dvěma vlnami undergroundu s Jirousem a Topolem, neustálou opozicí a revoltou i kuriózní emigrací na Slovensko?

Dokumentárny film nie je pátraním po prežitej pravde obyvateľov rusínskej obce Ladomírová. Zachytáva ich subjektívne spomienky, častokrát strnulé v čase a v každodennom živote. Ostali len silné dojmy smútku, radosti, utrpenia, ktoré sú odrazom veľkých dejín 20. storočia. Pravdy o minulosti niet, je to len ľudská myseľ, ktorá zo skutočnosti robí morytáty - krvavé poučné príbehy a legendy.