Dom Bernardy Alby
scénická hudba
- Žáner
- scénická hudba
- Dokončené
- 2010 (2010)
- Obsadenie
- tn, tu, vn, vla, vc, perc, v
- Trvanie
- 60′
- Premiéra
- 20. december 2010 Arteatro
Federico García Lorca: Dom Bernardy Alby
Dom Bernardy Alby je jedna u najúspešnejších divadelných hier španielskeho autora Federica del Sagrado Corazón de Jesús Garcia Lorcu. Na svojej scéne ju uvádza divadlo Arteatro, ktoré sídli na Bielej ulici.
Réžia: Tomáš Roháč
Dramaturgia: Martin Ondriska
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Simona Vachálková
Hudba: Marek Piaček
Choreografia: Elena Lindtnerová
Hrajú: Mária Kráľovičová, Judita Hansman, Lenka Barilíková, Elena Kolek – Spaskov, Katarína Šafaříková, Ivana Kubačková, Saša Sarvašová a Eva Matejková
Hudbu nahrali:
Husle – Pavol Varga
Viola – Peter Zwiebel
Violončelo – Andrej Gál
Trombón – Mikuláš Havrila
Tuba – Dominik Kobulnický
Zvukový majster nahrávky: Stano Beňačka
Svetelný dizajn: Michal Kovács
Text sleduje: Radovan Kuštek
Premiéra: 20. december 2010
Poznámky. Tak málo materiálu sa napokon použilo, len sme skracovali, toto je materiál hoci aj na husľový koncert. A bude. Alebo to bude v novej opere 66 sezón, najmä tie glissandá trombónové dolaďujúce sa… To je nádhera… aj keď to trombonisti nemajú radi, že glissando len o poltón… oni chcú aspoň kvartu :-)
http://www.theatre.sk/isrecenzie/540/97/Federico-Garcia-Lorca-Dom-Bernardy-Alby/?cntnt01origid=97/
K vyostreniu niektorých výstupov výborne slúži hudba Mareka Piačeka, ktorá sa prvoplánovo neinšpirovala typickými španielskymi motívmi, ale išla vlastnou cestou. Síce na začiatku inscenácie pôsobí skôr vzdušnejšou a dynamickejšou melódiou, ktorá nekorešponduje s poetikou hry, ale v ďalších scénach už emočnejšie podfarbuje atmosféru hranej drámy. Najvýraznejšie pôsobí na prelome druhého a tretieho dejstva, keď dcéry sedia na bielej lavici, Bernarda na svojej stoličke a Poncia všetkým rozdáva strapec hrozna. Dramaticky zafarbená melódia tu je nabitá emočnými vzruchmi a aj vďaka nemej mizanscéne všetkých herečiek (pohľady a spôsob pojedania hroznových bobúľ) dopomáha k vytvoreniu napätej atmosféry. Popritom sa hudobný aranžmán nesústreďuje do jedného či dvoch základných motívov, ale prispôsobuje sa náladovosti jednotlivých scén, a tým ich emočne prehlbuje.
(Karol Mišovic)
Dom Bernardy Alby je jedna u najúspešnejších divadelných hier španielskeho autora Federica del Sagrado Corazón de Jesús Garcia Lorcu. Na svojej scéne ju uvádza divadlo Arteatro, ktoré sídli na Bielej ulici.
Réžia: Tomáš Roháč
Dramaturgia: Martin Ondriska
Scéna: Tom Ciller
Kostýmy: Simona Vachálková
Hudba: Marek Piaček
Choreografia: Elena Lindtnerová
Hrajú: Mária Kráľovičová, Judita Hansman, Lenka Barilíková, Elena Kolek – Spaskov, Katarína Šafaříková, Ivana Kubačková, Saša Sarvašová a Eva Matejková
Hudbu nahrali:
Husle – Pavol Varga
Viola – Peter Zwiebel
Violončelo – Andrej Gál
Trombón – Mikuláš Havrila
Tuba – Dominik Kobulnický
Zvukový majster nahrávky: Stano Beňačka
Svetelný dizajn: Michal Kovács
Text sleduje: Radovan Kuštek
Premiéra: 20. december 2010
Poznámky. Tak málo materiálu sa napokon použilo, len sme skracovali, toto je materiál hoci aj na husľový koncert. A bude. Alebo to bude v novej opere 66 sezón, najmä tie glissandá trombónové dolaďujúce sa… To je nádhera… aj keď to trombonisti nemajú radi, že glissando len o poltón… oni chcú aspoň kvartu :-)
http://www.theatre.sk/isrecenzie/540/97/Federico-Garcia-Lorca-Dom-Bernardy-Alby/?cntnt01origid=97/
K vyostreniu niektorých výstupov výborne slúži hudba Mareka Piačeka, ktorá sa prvoplánovo neinšpirovala typickými španielskymi motívmi, ale išla vlastnou cestou. Síce na začiatku inscenácie pôsobí skôr vzdušnejšou a dynamickejšou melódiou, ktorá nekorešponduje s poetikou hry, ale v ďalších scénach už emočnejšie podfarbuje atmosféru hranej drámy. Najvýraznejšie pôsobí na prelome druhého a tretieho dejstva, keď dcéry sedia na bielej lavici, Bernarda na svojej stoličke a Poncia všetkým rozdáva strapec hrozna. Dramaticky zafarbená melódia tu je nabitá emočnými vzruchmi a aj vďaka nemej mizanscéne všetkých herečiek (pohľady a spôsob pojedania hroznových bobúľ) dopomáha k vytvoreniu napätej atmosféry. Popritom sa hudobný aranžmán nesústreďuje do jedného či dvoch základných motívov, ale prispôsobuje sa náladovosti jednotlivých scén, a tým ich emočne prehlbuje.
(Karol Mišovic)
Uvedenia
- 20. 12. 2010 Dom Bernardy Alby · Divadlo Arteatro, Bratislava Premiéra